Netopjerik

Vždy ma priťahovalo tajomno mágie. Najskôr to bolo len také. Sem tam boli príbehy v časákoch, nejaké tie ľudové múdrosti... Neskôr ma to chytilo naplno a začala som si čítavať knihy o veštení, mágii, okultizme. Tatko mi začal vravievať: "Teba by v stredoveku upálili..." Naši sú fajn v tom, že ma podporujú v všetkom, čo si zmyslím robiť. Tak som na Vianoce dostala knihy, taroty, kyvadlo a všetko čo k tomu patrí. Najskôr som si veštila len tak sama pre seba. Keď mi začali vychádzať také banality ako pískomky, začali sa na mňa obracať aj moje kamošky. Karty nikdy neklamú. Nech si vraví kto chce, čo chce. Mýliť sa môže človek v interpretácii výkladu. A to už sa mi tiež podarilo. Keď sa so mnou rozchádzal chalan a ja som nevedela, ako to celé dopadne vyžívala som všetko, len aby som zistila čo a ako. Nič mi vtedy nevychádzalo. Snažila som sa aby to bolo všetko tak, ako by som si to ja predstavovala. A keď som konečne zistila ako sa veci majú, prestala som s tým. Aspoň na chvílu. Potom zas začala škola a všetcia, keďže už vedeli, čo som zač, sa ma pýtali, či sa naozaj bude písať tá a tá písomka. Opäť mi začalo všetko vychádzať. Prišla som na to, že keď niečo od kariet chcem (alebo kyvadla), nesmiem to ovplyvňovať. Vďaka tomuto som si už vyslúžila prezývky ako satanistka a bosorka... K tomu všetkému ešte prispieva fakt, že mi oco vyrobil pentagram (na ochranu pred zlými silami) a ja ho hrdo nosím...:)